Bosna i Hercegovina
Cestou sme navštívili sprístupnené jaskyne južného Srbska .
Petnička pečina, v minulosti sprístupnená
Potpečka pečina, sprístupnená
Stopiča pečina, sprístupnená , vyniká Rímskymi kúpeľmi a podzemným tokom. V minulosti tu pôsobili českí jaskyniari.
Presunuli sme sa do Čiernej hory a zastavili sa pri rieke Tara, ktorá vytvára v dĺžke asi 70 km druhý najhlbší kaňon sveta /až 1 300 m/. Pozreli sme si mohutnú vyvieračku Ljutica, ktorá odvodňuje časť pohoria Durmitor . Na ďalší deň sme podnikli asi 10 km rafting po rieke Tara /video/. Po presune cez pohorie Durmitor sme vstúpili do Bosny a Hercegoviny.
Jaskyňa Vjetrenica, sprístupnená jaskyňa, 650 m, celková dĺžka 7 013 m.
Bukovička pečina
Ponor Kovači a výver Vrilo, kde začína najväčšie polje v Bosne a Hercegovine Livanjsko polje .
Nádherné scenérie sme zažili pri meste Livno, mohutné vývery spod mohutných skalných stien priamo v meste a jaskyňa, ktorá bola v minulosti sprístupnená. /tu ešte plánujeme návrat/. Tieto vody smerujú do Livajnskoho polja.
Livanjsko polje predstavuje oblasť o rozlohe cca 65-70 km x cca 10 km, kde sa zlievajú desiatky potokov a riek z krasových výverov. Tie sa v minulosti niekoľkými ponormi ponárali na južnej strane tohto polja do podzemia. /vošli sme do jedného s ponorov a chodby idú ďalej ???/ V šesťdesiatych rokov minulého storočia za vlády Tita, boli smerom do Chorvátska vyrazené asi dva 20 km dlhé tunely, ktorými sa teraz voda odvádza a na ktorých je vybudovaná hydroelektráreň . Polja, ktoré sme prešli majú neuveriteľnú rovnakú nad. výšku , medzi úbočiami je prevýšenie len niekoľko m max. niekoľko 10-tok metrov a úbočia sú od seba vzdialené aj 5-10 km. Dná týchto poljí sú úplne bez obydlí, domy a celé dediny sú postavené 30-50 m vo svahoch , čo znamená, že v jarnom období, bývajú polja úplne zaplavené. Niektoré majú mohutné ponory a voda sa rýchlo stráca v podzemí, niekde ponory sú upchaté a vody aj mesiac- dva odtekajú do podzemia.
Toto a aj ostatné polja sú pre nás niečím novým. Vody, ktoré vyvierajú na krajoch týchto poljí z vápencových pohorí sa zlievajú do riek a potokov a úplne miernym tokom sa opäť ponárajú do podzemia. Pretekajú popod ďalšie vápencové pohorie a vyvierajú v ďalšom polji. Táto situácia sa opakuje aj 3-4 krát. Medzi jednotlivými ponormi a vývermi je vzdušnou čiarou aj 10 -20 km, ďalšie vody prichádzajú z množstva krasových javov, ležiace na náhorných planinách. Jednoducho prekrásna Bosna .
Pečina Ledenica, predstavuje nádhernú jaskyňu, ktorá bola v minulosti sprístupnená, avšak poznačená vojnou v bývalej Juhoslávii. Zničená vstupná budova a aj chodníky v jaskyni, ale opäť sa začína s jej otvorením.
A na koniec , rieka Una /perla Európy/ a ďalší asi 10 km rafting po tejto rieke.
S. Szunyogová, T. a G. Majerníčkové, M. Pasch, J. Šmoll
foto a text: Šmoll
Brazília 1997
Expedíciu dohodol Štefan Labuda za pomoci Brazílskeho jaskyniara Pedra. Celá výprava aj s cestou trvala takmer 7 týždňov, z toho asi 2,5 týždňa boli vyhradené na prieskum spomenutých jaskýň. Boli sme nápomocní pri objave a následnom zameraní cca 11 km nových jaskynných priestorov. Úlohou tamojších expedícií je nie len samotné objavovanie, ale aj prepojenie obidvoch jaskýň. Pri prípadnom spojení by jaskynný systém dosiahol dĺžku min. 150 km.
Jaskyne ležia v štáte Bahia v divokej atlantickej džungli a teplota v podzemí je asi 33 stupňov. Jaskyne sa vyznačujú nádhernou výzdobou s mohutnými chodbami a nekonečnými pochodmi pri presune jaskyňou, niekedy treba ísť na niektorý koniec aj 10-12 hodín. Následne sme navštívili Argentínu, vodopády Iquazú a Paraguaj . Ďalšie asi 3 týždne sme cestovali po nádherných zákutiach Brazílie.
účastníci: Š. Labuda, E. Kapucian, Z. Ágh, Š. Seman, J. Šmoll
Zoskenované diapozitívy od Š. Labudu a Š. Semana
Bulharsko 2017
Bulharsko 2017 (Srbsko, Bulharsko, Rumunsko)
V dňoch 2.6 až 11.6. 2017 sme uskutočnili ďalšiu speleoturistickú expedíciu do krasových oblastí Balkánu za účelom spoznávania významných krasových lokalít daných oblastí. V zložení: F. a G. Majerníčkové, P. Imrich, S. a J. Szunyogovci , J. Šmoll.
SRBSKO , južná časť pred Bulharskom
1) Ravništarka pečina – jedna z najväčších jaskýň Srbska, nachádza sa za dedinou Kučevo.
Celková dĺžka jaskyne je cez 600 m, sprístupnených pre verejnosť je 550 m. Je to jaskyňa
s vodným tokom. foto
2) Ceremošnja pečina – nachádza sa takisto za dedinou Kučevo, neďaleko p. Ravništarka.
Má dĺžku 775,5 m, sprístupnených je 431 m. Jaskyňa s veľkým dómom a krásnou výzdobou. foto
3) Krupajsko vrelo – je jedným z najsilnejších krasových prameňov v Srbsku a teplota vody sa pohybuje od 9 – 11 °C. Potápači v hĺbke 123 m (národný rekord) objavili podvodnú jaskyňu. foto
4) Vodopád Veliki Buk alebo nazývaný aj Lisin vodopád - je pravostranným prítokom rieky Resava.
Má výšku 25 m a je jedným z najznámejších travertínových vodopádov v Srbsku.
5) Resavska pečina – je jednou z najväčších a najkrajších jaskýň Srbska s dĺžkou 4,5 km, pričom
pre verejnosť je sprístupnených 800 m. Má asi 80 miliónov rokov, je bohatá na početné dómy,
galérie a krásnu výzdobu. Jaskyňa sa rozprestiera na 3 úrovniach, no pre verejnosť
sú sprístupnené len 2 úrovne. foto
6) Vrelo Mlave – výver rieky Mlava. Prvá úroveň jaskyne je situovaná v jazere, hĺbka jazera je 32 m
s teplotou vody od 3,4 °C – 11,5 °C.
Doteraz dosiahnutá hĺbka jaskyne je 74 m a jaskyňa ešte nebola celkom preskúmaná. Nachádza sa
v meste Žagubica pri moteli Vrelo, na trase miest Petrovac – Bor.
7) Lazareva pečina – nazývaná aj Zlotska pečina sa nachádza na začiatku Lazarevského kaňona
za dedinou Zlot. Vytvorila ju podzemná rieka a jej dĺžka je cca 12 km. Turistická trasa je dlhá 800 m.
Jaskyňa je veľmi významnou archeologickou lokalitou, našli sa v nej archeologické nálezy z doby
medenej, bronzovej a železnej (nálezy jaskynného medveďa, leva a hyeny).
8) Pečina Vernjikica – stará jaskyňa, nachádza sa nad sprístupnenou Lazareva pečinou, asi 1,5km
betónovým chodníkom. Názov jaskyne je odvodený od slova vápenec. foto
Celková dĺžka jaskyne je 1015 m. V minulosti bolo plánované sprístupnenie jaskyne (vybudované
chodníky, zábradlia atď.), no v súčasnosti je uzavretá.
9) baňa na meď v meste Bor, auto voziace rudu
BULHARSKO /severná strana pohoria Stará planina/
10) Peštera Magura – nachádza sa SZ od mesta Belogradčik. Je jednou z najväčších bulharských jaskýň.
Celková dĺžka chodieb je 2,5 km a celá je sprístupnená pre verejnosť. Teplota v jaskyni je 12°C, v niektorých
častiach aj 15 °C. Na stenách sú kresby z rôznych historických epoch – najstaršie z neskorého paleolitu, neolitu
a najnovšie z doby bronzovej. Kresby vyjadrujú rôzne lovecké scény. foto
11) Pevnosť Kaleto a skalné mesto v meste Belogradčik – starobylá pevnosť z čias rímskej ríše. Skalné útvary slúžili
ako prirodzená ochrana pred nepriateľmi a dvor bol obklopený skalami vysokými až 70 m.
Skalné mesto (Belogradčikské skaly) má rozlohu 50 km2 a niektoré skaly dosahujú výšku 200 m.
Sú tvorené z pieskovcov rôznych tvarov a farieb a niektoré pripomínajú ľudí, zvieratá atď. foto
12) Peštera Ledenika - nachádza sa 16 km od mesta Vraca (Vratsa) v prírodnom parku Vratsa Balkan. lezecká oblasť Vraca, výška stien až 450m
Je dlhá 300 m a teplota sa pohybuje od -7 °C do 15 °C, vo vstupe do 8 °C po celú dobu.
Ledenika je pomenovaná aj kvôli tvorbe ľadu, ktorý sa v nej vytvára počas zimy.
V minulosti v nej pastieri uskladňovali ovčie mlieko. Počas prehliadky je zaujímavá okrem výzdoby
aj laserovou šou. foto
13) Peštera Prochodna nazývaná aj jaskyňou Božích očí – je jednou z najznámejších jaskýň v krase neďaleko
mesta Karlukovo. Je 365 m dlhá a je prirodzene osvetlená, pretože v strope kvôli erózii sú vytvorené 2 veľké
otvory a vytvárajú tak fenomén Božích očí – rovnaká veľkosť otvorov v tvare očí. Praktizuje sa v nej aj bungee
jumping a je často vyhľadávaná aj horolezcami. foto
14) Peštera Saeva Dupka - nachádza sa za dedinou Brestnica. Je pomenovaná po bratoch pastieroch Sayu
a Syjko, ktorí ju našli náhodou. Dlhá je 205 m a má priemernú teplotu 7 – 11 °C.
Najväčší kvapeľ má obvod 60 m. Asi 70 m pod zemou v jaskyni preteká rieka a odhaduje sa, že má 3 milióny
rokov. foto
15) Rušova peštera nazývaná aj Gradežnicka peštera – nachádza sa medzi obcami Gradežnica a Glogovo.
Cesta jaskyňou vedie proti prúdu podzemnej rieky. foto
16) Devetaška peštera – nachádza sa na skalnatom brehu rieky Osam, severne od obce Devetak.
Je jednou z najväčších jaskýň Bulharska, vstup má výšku 35 m a šírku 30m a v strope je 7 otvorov, ktoré
pripomínajú okná. Bola osídlená ľuďmi pred 100 tis. rokmi. Počas 2. svetovej vojny tu uskladňovali naftu.
Jeden z najväčších priestorov jaskyne má cca 650 000 m3. foto
17) Čavdarska peštera - nachádza sa medzi dedinami Čavdarci a Aleksandrovo. Cesta k nej je dláždená
a dá sa až priamo do jaskyne dostať autom. Jej dĺžka je cca 450 m s vodným tokom a v minulosti slúžila
ako vojenský objekt.
18) Krušunski vodopád resp. Krušunske vodopády – sú séria vodopádov v severnom Bulharsku neďaleko obce
Krušuna a sú tvorené travertínami.
19) Peštera Maarata – nachádza sa na turistickej trase Krušunskými vodopádmi a vyviera z nej rieka tvoriaca
Krušunski vodopád.
20) Peštera Vodopada nazývaná aj Peštera Krušuna – vodná jaskyňa s krásnym vodopádom a je súčasťou
Krušunských vodopádov.
21) Peštera Goľama Garvanica – má dĺžku 275 m, hĺbku cez 60 m a je jednou z najväčších krasových priepastí.
Nachádza sa medzi dedinami Karpačevo a Gorsko Slivovo s priepasťovitým vchodom uprostred lúky
v náhornej plošine Devetaško plató. Dostať sa do nej dá prostredníctvom rebríkov.
22) Peštera Stĺbica (v preklade j. Rebrík) - nachádza sa v náhornej plošine Devetaško plató za dedinou
Karpačevo. Dostať sa do nej dá kovovým rebríkom a počas slnečného dňa svieti svetlo do strednej časti
jaskyne. Keď sa začne vlhkosť vyparovať, vytvára krásne mystický pocit.
23) Peštera Emen – nachádza sa v dedine Emen SZ od mesta Veliko Tarnovo na začiatku kaňona.
V minulosti slúžila ako vojenský objekt s výťahom, dnes tu sídlia veľké kolónie netopierov. foto
24) Hrad resp. pevnosť Carevec – v meste Veliko Tarnovo. Bol hlavným mestom druhého bulharského cárstva
za cára Petra. Z pôvodných 400 budov a 22 kostolov len malá časť sa dočkala renovácie, zvyšok sú len ruiny.
25) Peštera Orlova Čuka – nachádza sa v údolí Dunaja za obcou Dve Mogili v prírodnom parku Rusenski Lom.
Bola náhodne objavená pastierom, ktorý tu pásol svoje ovce. Celková dĺžka jaskyne je cez 13 km s celoročnou
teplotou 14 °C a je druhou najdlhšou jaskyňou v Bulharsku. Je domovom 14 druhov netopierov.
Bola obývaná ľuďmi pred 200 tis. rokmi. Jaskyňa pozostáva zo zložitého systému tunelov a hál.
Strop je hlavne hladký v dôsledku podzemných vírov. foto
26) Ivanovski skalný manastir – za dedinou Ivanovo. foto
RUMUNSKO
- turistika vo Fagaraši, cesta do Fagarašu
27) Salina Turda – starobylá soľná baňa v meste Turda JV od mesta Cluj – Napoca (Kluž), ktorá má cez 2 tisícročia.
Bola používaná ako úkryt počas 2. svetovej vojny a istý čas slúžila ako sklad syra.
V súčasnosti pre turistov ponúka rôzne atrakcie, okrem múzea je aj zábavným parkom – člnkovanie
na podzemnou slanom jazere, hranie minigolfu, bowlingu, stolného tenisu. Je aj liečebným centrom pre ľudí
s pľúcnymi chorobami. foto
spracovala: G. Majerníčková
foto: J.Šmoll
Viac foto bude na stránke Speleoklubu Chočské vrchy
Akce Kosovo – průnik do prostor za polosifonem
Akce Kosovo – průnik do prostor za polosifonem
1. – 9. 2. 2014
Účastníci: P. Pokrievka, P. Herich, S.Votoupal, a další ?
Paľo Pokrievka, Palo Herich, S. Votoupal – proplavání polosifonu, objev, vylezení a zaměření části s Akustickým komínem. Snažíme se dostat zpět do již objevených a zaměřených částí.
Silvestr 2014 – 2015, 27.12 – 3.1.2015
Účastníci: P. Herich, L. Kubičina, M. Sluka, Jakub Bernardič, S. Votoupal, A. Votoupalová, P. Medzihradský, Kamila, Měření v Radavci, S. Votoupal, A. Votoupalová a Kamila – kopání v Tekutém betonu Objev propasti Novoročních slibů
8. – 13. 3. 2015
Účastníci: V. Pazderka, V. Kaman, S. Votoupal Intenzivní kopání v Radavci – Tekutý beton, na hlavu nám shora teče voda
24. – 28. 7. 2015
Účastníci: V. Pazderka, V. Kaman, S. Votoupal, A. Votoupalová Povrchový průzkum v oblasti vrchu Voliak. Objev 70 metrové propasti Svatý Kopeček
29. 8. – 6. 9. 2015 ?
Účastníci: M. Sluka, Poláci, P. Hovorka, S. Votoupal, … ?
Kopání v Tekutém betonu, Polák se nechal odvést a nezaplatil benzín
Silvestr 2015 – 2016, 29.12. – 3.1.2016
Účastníci: M. Sluka, Sluka ml., P. Imrich, M. Hajduk, V. Pazderka, Vendulka Koublová, S. Votoupal, A. Votoupalová Kopání v Tekutém betonu
Silvestr 2016 – 2017, 28.12. – 3.1.2017
Účastníci: V. Pazderka, Vendulka Koublová, P. Čely, V. Kaman, S. Votoupal, A. Votoupalová Zaměření jeskyně Kuba, proplavání polosifonu v jeskyni Radavac a zaměření lavinovým vyhledávačem nejbližšího spojení prostor před a za polosifonem – 1,5 m. pokus o stáhnutí dat ze Slukovy sondy.
5. – 13. 5. 2017
Účastníci:M. Sluka, V. Pazderka, Vendulka Koublová, P. Čely, V. Kaman, S. Votoupal, A. Votoupalová, Martin Hajdušek, Zdeno z Nového města nad Váhom Překonání Prolomené vody, mapování prostor za vodou. Výlet s Fatosem do jeskyně Bojku, zaměřeno.
Bosna a Hercegovina
Bosna a Hercegovina
Pokračovali sme v ďalšom poznávaní a prieskume Balkánskych krajín a krasových území. Počas 4 dní sme pôsobili v západnej časti Bosny a Hercegoviny, hlavne okolo rieky UNA (hlavný výver je v Chorvátsku), ktorá je perlou Balkánu a podľa mnohých aj Európy. Nádherná rieka, ktorej vody pochádzajú čisto z krasových výverov. Len rieka Unac (prítok tejto rieky, ktorá tečie len územím Bosny a Hercegoviny) je tvorená cca 350 krasovými vyvieračkami. Na rieke sa nachádza množstvo malých či veľkých vodopádov. Navštívili sme niekoľko jaskýň, vyvieračiek a nadviazali kontakt s domácimi jaskyniarmi. Uskutočnili sme aj ľahký prieskum a našli zaujímavé veci. S. a J. Szyunyogovci, G. Majerníčková, J. Šmoll
výver z jaskyne Dabarska pečina https://www.youtube.com/watch?v=-oC22YHEH5Y
rieka UNA MVI 4068
foto vo FOTOGALÉRIA
foto: J. Szunyog a J. Šmoll