Žabia studňa
Žabia studňa ,,zazimovaná,, a hlavne zakrytá pred nasávaním studeného vzduchu a následným zaľadnením . Pri prácach bolo použité aj zdvojené paženie.
Prieskum pokračuje ďalej.
Pod Kriváňom - Žabia studňa
História prieskumu:
Prvé poznatky pochádzajú od A. Droppu, M. Lukniša a M. Lehotského, ale prvý speleologický prieskum vykonáva skupina Východná v rokoch 1970-1975 pod vedením M. Koreňa. Ich prieskum sa zameriava hlavne na územie medzi riečkami Hybica a Belianka, je to urbár dediny Východná. Kompletizujú krasové javy, ktoré prenášajú do situačnej mapky , označujú tu aj tzv. ponor v Koniarke, čo je už urbár Važec.
Niekedy v roku 1990 - 1991 nám „starý“ Rybanský ukazuje suchý ponor tesne pod cestou č. 18. Jeho syn Ľubo (účastník našich prieskumov v Červených vrchoch na začiatku 90-tych rokov, celkom 1988 až 2014) nám zase opisuje ponor v Koniarke, z ktorého vraj trčí celý strom.
Roky sa tu /v celej oblasti/ „nič nedeje“, až v lete asi v roku 2003, dvojica J. Psotka a J. Šmoll, skúmajú hornú časť riečky Hybica ako aj vývery pod Grúňom. V ďalších rokoch zase J. Szunyog a J. Šmoll sondujú v dvoch závrtoch v oblasti nad Hrubým Grúňom. V roku 2011 - 2014 prieskum opäť pokračuje a to v tiesňave Hybica a v jaskyni Visutá. Tých sa zúčastňujú P. Holúbek, Š. Labuda, P. Seman, P. Vaňek, G. a F. Majerníčkové, P. Imrich, L. Štubňa, I. Majer a J. Šmoll. V roku 2012 v Jaskyni na Belánskom dvojica G. Majerníčková a J. Šmoll prekopáva počas niekoľkých dní koncový nános-zával a objavuje asi 40-50 m nových jaskynných priestorov. V rokoch 2014-17 sondujeme na spodnom a aj hornom ponore riečky Belianka (G. Majerníčková, Fiju, M. Šušel, J. Šmoll a iní) . V roku 2015 „objavujeme“ 2 aktívne ponory asi 800-900 m vyššie nad ponorom v Koniarke a začíname sondovať. V hornom objavujeme do 20 m nových chodieb, tu bude opäť potrebné pre ďalší prieskum „odstaviť“ vodu /nechávame na ďalšie obdobie/. V nižšie položenom, po výkope asi 4 m v žulových okruhliakoch, ostáva po zime na dne množstvo ľadu, ktorý sa roztápa až na konci mája (v zime nasáva a v lete vyfukuje). Na bočnej strane narážame na vápencovú stenu /lokalita na ďalšie obdobie/ . Týchto akcií sa zúčastňovali G. a F. Majerníčkové, P. Imrich, M. Šušel, Fiju, M. Piovarči , L. Štubňa, J. Šmoll a iní.
Na jar r. 2017 začíname v oblasti potoka Hybica so sondovaním na najvyššom občasnom vývere , ležiacom v blízkom okolí výveru označeným ako č. 5, ústiaciom priamo do riečky Hybica. Tu „objavujeme“ ďalšie 4 občasné a jeden hlavný výver . V hĺbke asi 6 m narážame na podzemný tok , ktorý dostáva názov Drnajka (starý názov obyvateľov obce Východná). Potápať skúšali M. Vrbičan a K. Kýška (potrebné odstrániť skalu).
Niekedy v roku 2014 -2015 sa pokúšajú o sondážne práce v ponore v Koniarke aj M. Rybanský, L. Vlček a P. Herich ml. Neustály prítok , pochmúrna situácia a možno neskúsenosť v takýchto lokalitách, ich odrádza po 2-3 akciách. Po príchode k ponoru v Koniarke na jeseň 2017 zisťujeme znaky po sondážnych prácach (vtedy ešte netušíme, kto tieto vykonal). Začíname so sondovaním, ktoré súbežne prebiehali so sondovaním na sonde Drnajka. Od jesene 2017 do konca júna 2018, sme uskutočnili asi 28 pracovných (1-2 dňových) akcií a dosiahli hĺbku 15 m. Najskôr sme presmerovali vodu tak, aby obtekala ponor a asi 2/3 vykopanej sondy , ktorú tvorí žulový nános, sme zadrevili. V hĺbke asi 7-8 m sme sa dostali do strmo klesajúcej modelovanej chodby s pevnými stenami, stropom a dnom a s prievanom. V hĺbke asi 12 m sme narazili na odtokovú chodbu s malým priemerom so slabým prievanom a ozvenou. V hĺbke asi 14-15 m sme narazili na bočný prítokový komín, ktorý zrejme bol v minulosti ďalším ponorom. Vyššie sa vetvy do ďalších 2 prítokov. Tieto priestory sú veľmi modelované, lepšie povedané, doslova vyžraté vo vápenci.
Citujeme vetu od M. Koreňa, kde opisuje krasové javy tohto územia: Svedčí to o náchylnosti eocénnych vápencov na skrasovatenie, najmä pre početné tektonické pukliny.
Aj v tejto sonde v lete vyfukuje a pritom ide o ponor. Najbližšia vyvieračka leží asi 5,2 km ďaleko. Vápence v tejto oblasti od ponoru –ponorov stúpajú aj smerom hore ešte niekoľko km, asi pod samotné strmé zrázy Kriváňa - Jamy. Nánosy sú výlučne žulového charakteru a počas prác sme vytiahli do 100 - cez 100 žiab a veľa salamandier, preto vykopaná vstupná priepasť-sonda dostala názov Žabia. Spodná časť je krásne modelovaná a je istým znakom silných tatranských vôd, ktoré aj tu vnikali do podzemia.
Na týchto prácach sa aktívne zúčastňujú: G. Majerníčková, J. (Fiju) a D. Teplickí , M. Piovarči, D. Baláž, M. Šušel + Natália, J. Šmoll. Pomáhať boli aj T. Majerníčková, S. a J. Szunyogovci, Z. Balážová, M. Vrbičan, J. Orfánus, Ľ. Očkaik, ale aj asi 10-tka členov Speleoklubu Šariš.
Jeseň v Červených 11/2012
Okrem ďalšieho prieskumu v Tichej jaskyni /Piu/ s nádejným pokračovaním, sme využili pekné počasie a uskutočnili rekognoskáciu južného svahu Malolučniaka a preskúmali tamojšie jaskyne a výduchy.
Pár fotiek prinášame vo FOTOGALÉRIA
Letná sezóna pod Kriváňom 2017
Počas posledného víkendu nás prišli pozrieť Kyškovci a Karol sa ponoril do sondy Drnajka. Nový sneh a hlavne posledné výdatne zrážky spôsobili, že podzemný tok Drnajka bol v sonde o 2 m vyšší.
Karol sa 2x ponoril a pripravil plán postupu ďalšieho potápania pre rok 2018, vznikla aj myšlienka opäť potápať v Občasnej vyvieračke v Červených vrchoch.
Kým v letných mesiacoch sme sondovali práve v sonde Drnajka a objavili podzemný tok, tak na jeseň sme začali s kopaním na ponorovom závrte, ktorý sme označili ako č. 3. Ten patrí do cca 1,5 km rozpätia v oblasti potoka Belianka, kde sa do podzemia ponárajú 4 vodné toky vo viacerých ponoroch. Jedná sa o mohutný ponorový závrt s priemerom cca 20m. Aby sme ,,odstavili vodu,, na vyššom mieste nad závrtom sme vybudovali betónovú hrádzu a zakopali asi 40m dlhú hadicu /priemer 10cm/, ktorou voda odteká ponad závrt a tečie dolinkou ďalej.
Počas posledných asi 8 jesenných akcii, sme v ponore č.3 dosiahli hĺbku takmer 10m. Pre ľahký zostup sme sondu zabezpečili hliníkovými rebríkmi . Sonda s množstvom žuliakov a žulového piesku je pekne modelovaná a jej vonkajšiu časť musíme zatiaľ dreviť pred práve žulovými nánosmi /najväčší vytiahnutý žulový okruhliak mal cca 110-120 kg/.
Sondu sme zakryli doskami, prekryli celtou a zazimovali. Zima začína.
Na akciách sa zúčastňovali: D. a J. Teplicky, G. a T. Majerníčkové, S. a J. Szunogovci, M. Sušel, M. Piovarči, Zdenka, J.Orfanus, M.Vrbičan, J.Šmoll
Začína zimná sezóna, Malužiná.