HISTÓRIA

História speleologického výskumu Červených vrchov
od začiatku až po rok 1989

Zrodil sa speleolapinizmus   Dr. Pavol Mitter,  Krásy Slovenska 1986.

Fenomén vysokohorského krasu Červených vrchov, ležiaci na území dvoch štátov, predstavuje od začiatku speleológie hlavnú pozornosť vo výskume veľkých vysokohorských jaskýň.
Pod vplyvom objavov v poľskej časti Červených vrchov nastal aj na Slovensku postupne rozmach prieskumu na slovenskej strane.
Najskôr to boli Poliaci, ktorí preskúmali vrcholové časti Kresanice a zostúpili do niektorých priepastí (Ľadová priepasť, priepasť Kresanica). Zakrátko začína aktivita našich popredných najaktívnejších slovenských jaskyniarov: A. Droppa, D. Kubíny, V. Benický, S. Šrol, P. Hipman, J. Slančík. Najvážnejší výskum v rokoch 1975 -1985 uskutočňuje skupina pod vedením Zdenka Hochmutha, P. Patek, P. Zanvit, V. Vacke, J. Thuróczy, P. Vozárik, M. Valaštiak a iní. Dá sa povedať, že preskúmali čo mohli a výrazne prispeli k takmer ucelenému výskumu podloženého spracovaním všetkých objavených jaskýň (Slovenský kras 1982, ročník XX).

Prieskum v Poľskej časti Červených vrchov

Mohutné masívy Červených vrchov pri pohľade zo Zakopaného, resp. z Koscieliska vzbudzujú obdiv a jaskyniarske vzrušenie. Prevýšenie od spodnej časti územia až po vrcholové dosahuje 1200-1300 m a tak zimné výstupy do najvyššie položených jaskýň predstavujú zdatnú vysokohorskú túru.
Objavy na Poľskej strane v začiatkoch pripomínali objavy v Alpách, veď v 60.tych rokoch 20. storočia Wielka Sniežna (-620 m) figurovala v hĺbke na 6. mieste vo svetových tabuľkách. Rozmach hĺbkovej speleológie nadobúda oproti nám ďaleko presahujúce rozmery a výprava v tej dobe do Wielkej Sniežnej alebo inej hlbokej jaskyne mala charakter ozajstnej expedície.

Článok bude doplnený dodaním podkladov od Krzysztofa Dudzinskeho.

.Rok 1990  na Tomanovej chatke

Stoja zľava: J.Kleskeň, P.Holúbek, N.Holúbeková, J.Šmoll, ?, J.Očkaiková, Ľ.Očkaik, S.Chrapčiaková

kľačia: M.Kováčik, B.Šmollová

Založenie speleoklubu Červené vrchy

Naše začiatky siahajú do rokov 1986 a 1987, keď sme sa v zime 2-krát pokúsili zdolať Wielku Sniežnu a medzitým v r. 1986 sme zostúpili do Ptáčej studne -350 m (Šmoll, Rybanský, Koľbík, Vozárik, Valaštiak). V marci 1988 prišla naša prvá prieskumná a pamätná akcia do priepasti Zadný úplaz - 7 hodinový zimný výstup na lyžiach z Podbanského a 3 dni v jaskyni (Labuda, Holúbek, Ferianc, Šmoll).
Za začiatok nášho pôsobenia v Červených vrchoch považujeme jeseň roku 1989, kedy uskutočňujeme prvé pracovné akcie v Zadnom Úplaze, prekonávame zával, ktorý z časti drevíme a začiatkom roka 1990 v zime objavujeme nové priestory v Červených vrchoch, studňa SPS.
V roku 1990 zakladáme oficiálne nový speleologický klub Červené vrchy.
Na základe dohody sa predsedom stáva J. Šmoll.

Zakladajúci členovia:
Ľubomír Očkaik (od r. 1984 Ružomberok)
Ján Kleskeň (od r. 1982 Martin)
Peter Holúbek (od r. 1986 Terchová, od r. 1988 Martin, od r. 1995 Nicolaus)
Bibiana Lovichová (Šmollová) (nečlen, horolezecký oddiel Jasná)
Ján Šmoll (od r. 1979 člen OS Lipt. Mikuláš a od r. 1982 . člen klubu Demänovská dolina)

Ďalší starší a noví členovia: Ľ. Rybanský, M. Kováčik, P. Staník, K. Dudzinski, M. Sluka.

Prišli a odišli ďalší jaskyniari, ktorí sa viac či menej podieľali a podieľajú na prieskume Červených vrchov:
J. Szunyog, M. Hurtaj, Marianka Jagerčiková, P. Vaňek, E. Kapucian, P. Imrich, J. Psotka, J. Vykoupil, P. Okoličány, Tinka Majerníčková, Gabika Majerníčková, Štefan Labuda, Roman Staroň a mnohí ďalší, ktorí sú uvedení na mapách.

 

Miro Kováčík v Novej Kresanici, meranie a zostup Ženskou priepasťou

 

Vchod do Zadného Úplazu,         Morenie výdrevy pred vchodom do Zadného Úplazu

 

Oddych pri výstupe, Očkaik, Holúbek, v chatke Tomanová  Očkaik, Kleskeň, Šmollová

Zrodil sa speleoalpinizmus, Dr. P. Mitter  /1941 - 1992/

Krásy Slovenska 1986

 

 

Zrodil sa speleoalpinizmus

Dr. Pavol Mitter

Slovko speleoalpinizmus sa v našej jaskyniarskej a populárnej literatúre objavuje približne od začiatku sedemdesiatych rokov. Vtedy mladá generácia jaskyniarov slovo speleoalpinizmus začala používať v súvislosti so zostupmi do našich hlbokých priepastí a do najhlbších jaskynných systémov sveta za pomoci ľahkej lanovej techniky. Túto činnosť sme viacerí považovali skôr za určitý druh športového jaskyniarstva, pretože zdolávanie jaskynných úsekov po lanách najprv dolu, potom hore výstupom po lane nemožno paralelizovať so zdolávaním strmých stien vlastným lezením – alpinizmom zdola hore, či už čistým lezením alebo za použitia technických pomôcok na najexponovanejších úsekoch.

Od začiatku osemdesiatych rokov v činnosti našich jaskyniarov pozorujeme novú kvalitu. Vyrástla generácia technicky a fyzicky dobre disponovaných mladých jaskyniarov, ktorí dobre ovládajú abecedu náročného lezenia, získanú častým pobytom na cvičných skalách. Lezú najnáročnejšie výstupové cesty na cvičných skalách a extrémne výstupy v tatranských stenách. Zúčastňujú sa na klasickej jaskyniarskej činnosti, akou je prekopávanie jaskynných chodieb zaplnených nánosmi, ale lezecké majstrovstvo ich zároveň predurčuje na náročný lezecký prieskum, bežným jaskyniarom nedostupný. Činnosť v jaskyniach obohacujú o prieskum vysokých jaskynných komínov, o lezenie po strmých až previsnutých stenách obrovských jaskynných dómov s cieľom športovým a zároveň preskúmať neznáme časti týchto podzemných priestorov. Na rozdiel od „športového jaskyniarstva“ spomínaného v úvode, túto činnosť môžeme označiť za synonymum alpinizmu, teda za speleoalpinizmus. Používajú sa tu rovnaké lezecké techniky ako na povrchu, rovnaké technické pomôcky, podobné je prekonávanie zvislých skalných stien, iba podmienky lezenia sú často oveľa náročnejšie (blato, mokro, tma).

Od klasického horolezectva sa speleoalpinizmus odlišuje niekoľkými zvláštnosťami. Vylezené cesty sa zvyčajne neopakujú, pretože po ich zlezení sa zistí, či lezenie malo aj objavný zmysel, či malý otvor vysoko v skalnej stene je významná chodba – ďalší objav alebo iba neveľký výmoľ bez ďalšieho pokračovania. V prípade objavu sa upevnia fixné laná, po ktorých ostatní vylezú za použitia vertikálnej lanovej techniky.

Predstaviteľmi tohto nového trendu v jaskyniarstve sú najmä mladí jaskyniari z OS SSS Demänovská dolina J. Šmoll a P. Staroň. (Pritom nechcem tvrdiť, že inde na Slovensku ich nemáme.) Vyliezli mnohé jaskynné komíny, napríklad v jaskyni Pod útesom, veľkú priepasť v Pustej, v Achátovom dóme, v jaskyni Mieru, v dóme na Rázcestí, v jaskyni Mŕtvych netopierov, v jaskyni Javorinka a pod. Aj v minulosti sa v jaskyniach dosiahli objavy voľným lezením. V Stratenskej jaskyni horolezci objavili Chodbu reprezentantov, voľným lezením preskúmali veľkú puklinu v Ochtinskej aragonitovej jaskyni a aj pri prieskume ďalších jaskýň nové objavy sa často nezaobišli bez prekonávania zvislých, až previsnutých úsekov jaskýň smerom hore. Boli to ojedinelé výkony, iba prakticky zamerané.

V činnosti speleoalpinistov sa však objavuje nový prvok, radosť z lezenia, z prekonávania ťažkých miest pri výstupe umom a technikou. Viac ráz som bol svedkom, ako títo jaskyniari po práci išli do jaskyne s cieľom vyliezť nejaký komín, puklinu. Išli liezť pre radosť a zároveň vyriešiť jeden z množstva čiastkových jaskyniarskych problémov. K prvku snahy po objave sa priraďuje ďalší z piatich jamesáckych ideálov – idealizmus. Z uvedených dôvodov činnosť týchto jaskyniarov považujeme sa speleoalpinizmus.

Konkrétny príklad obťažného lezenia v jaskyni dokumentuje vylezenie 60 m vysokej západnej steny Veľkého dómu v Demänovskej jaskyni Slobody, ktorú vyliezol J. Šmoll a striedavo s ním liezli Ľ. Rybanský, I. Kráľ a M. Súľovec 12., 15., 24.1.1986. J. Šmoll a Ľ. Rybanský cestu opísali takto: „Nástup vedľa chodníka do Suchej chodby (vpravo), 10 m šikmý traverz vpravo po zle držiacich chytoch (mäkký sinter) ku skobe. Odtiaľ hore asi 4 m po stanovište (2 nity). Stade 3 m veľmi ťažko po začiatok sokolíka (hodiny). Sokolíkom 5 m šikmo vpravo pod previsnutý kút. Kútom priamo hore až po voľný blok a odtiaľ po balkóne (II-III) do siene. Lezie sa prevažne po vápenci pokrytom mäkkým sintrom.“

Po vylezení na balkón sa sľubne vyzerajúci otvor ukázal ako puklinový otvor 20-25 m dlhej siene, ktorá tvorí výbežok v stene Veľkého dómu. Sieň vznikla na mocnej zlomovej poruche, vyznievajúcej v masíve, a tvorí šikmý puklinový priestor, ktorý vznikol zaseknutím viacerých veľkých blokov, tvoriacich dno siene. Bloky pokrýva sinter, najvýraznejšie sú dva stalagnáty. Z dna siene spadá dolu komín do Veľkého dómu, kde lezci upevnili fixné lano.

Pomaly sa šplhám hore po lane v previse. Vedľa je stena pokrytá bielym, až sivým, mäkkým sintrom. Je to zvláštny druh sintra, kde zmes drobných čiastočiek vyzrážaného uhličitanu vápenatého v hrubej vrstve pokrýva stenu jaskyne. Tvorí hmotu, podobnú dobre navlhčenej zmesi sádry a vápna. Obsahuje neuveriteľne veľa vody a pri dotyku voda zrazu presakuje odevom a cítim, ako mi steká po tele. Lano sa hore trie o stenu, uvoľňuje kúsky mäkkého sintra, ktoré ako chuchvalce bielej amorfnej hmoty padajú na prilbu a kombinézu. Pokrýva aj previsnutý kút, ktorým sa Jano prebíjal pomaly hore, zatiaľ čo Ľubo na stanovišti istil v daždi kúskov mäkkého sintra. Vyliezam do siene, kde chlapci už čakajú a robia ďalšie plány. Dalo by sa predpokladať, že chlapcov znechutil objav malej siene namiesto stovák metrov jaskynných chodieb, ale žiadne také nálady, predsa nešlo iba o objav. Vysoko v strope dómu je ďalší lákavý otvor. K nemu vedie šikmý, 40-50 m dlhý traverz v zvislej, až previsnutej stene. To je ďalší program lezeckej skupiny.

Pohľad z balkóna siene dolu do dómu je krásny. V stene dómu sú sintrové útvary zdola neviditeľné. Zdola malé sintrové náteky nadobúdajú tu, v bezprostrednej blízkosti veľké rozmery. Som vďačný za pekný jaskyniarsky zážitok.

Ak som článok venoval zrodu speleolpinizmu, mal som na mysli iba náš speleoalpinizmus. V zahraničí má lezenie v jaskyniach dlhoročnú tradíciu (Rakúsko, Juhoslávia, Francúzsko, Poľsko). Ak horolezci hľadajú ďalšie lezecké problémy, lezenie v jaskyniach poskytuje dvojnásobné potešenie, ktorými sú radosť z prekonávania problémov vlastnými schopnosťami v extrémne ťažkých podmienkach a pri troche šťastia aj objav nových jaskynných priestorov.

 

Zaujímavé odkazy

- 25 rokov činnosti tu

- Demänovskí Tarzani tu

- Situácia Červen. vrchov tu

- Slovačka jama tu

- http://www.cervenevrchy-speleo.sk/slovacka-jama/

- Nová Kresanica tu

- Tichá jaskyňa /Piu/ tu

- Zadný Úplaz tu

- Vyšná Kresanica tu

- Demänovská medvedia jaskyňa tu

- jaskyňa pri Kamennej chate tu

- Nová jaskyňa pod Baštou tu

- Radavc tu

- Velika Klisura tu

- Studnia v Kazalnicy tu

- jaskyňa Zaver tu

- jaskyňa Shpanik tu

- Solunska jama tu

- Liptovská 1 tu

- CEKI 2- Liptovská 2

http://www.ljudmila.org/jkz/cehi2/Galerija/galerija.html

- Kosova 2002

https://www.youtube.com/watch?v=q_Izw5mQhms

"Great Canyon / Gryka e Madhe" - Biggest Cave in Balkan

Shpella Gryka e Madhe


- Občasná vyvieračka - Červené vrchy, jeseň 2014
https://www.facebook.com/mateusz.popek.92/posts/887457244618131

- Vrelo Matka - Macedónsko
https://www.youtube.com/watch?v=NF5FogdJ1Ic

- Stena Trollveggen - Norsko
http://www.sibir.sk/m.php?t=1&m=14&id=40031

http://www.piezografie.cz

 

Logo HZS www.hzs.sk
Logo SSS www.sss.sk
Logo TOPR www.topr.pl
Logo James www.james.sk

Logo Skialpinizmus www.skialpinizmus.sk
Logo Aragonit Speleo www.aragonit-speleo.org
Logo Meander www.meander.sk

 

Jaskinie Tatr

http://www.kktj.pl/jaskinie/jask-tatr.html

 

poľský speleologický materiál

http://www.speleoklub.cba.pl/k-kotarba.html

 

www.hory.sk

 

počítadlo.abz.cz