Správa o činnosti SK Červené vrchy za rok 2018

Uskutočňovali sme ďalšie prieskumy v okolí dediny Malužiná a Hybe: V letnom a jesennom období sme skúmali v lokalitách podtatranskej oblasti Kriváňa /2 494 m/ v chotároch obcí Hybe, Východná a Važec.

Ponor v Koniarke „Žabia studňa“ /ponor č.3/ sme pokračovali v sondážnych prácach. Počas asi 55 akciách sme dosiahli hĺbku -21 m a objavili meander, /studňa, ktorou sme sondovali, vstupuje do podzemia o niečo hlbšie/ o šírke cca 20-35 cm a výške do 3 -3,5m so silnou ozvenou, ktorá sa postupne zväčšuje. Pokračovali sme v sondovaní /10m/ a koncom decembra 2018 sme potrebovali na prienik do „niečoho väčšieho“ /zrejme sa pripája na ďalší meander/  asi 2,5 m. Zima- množstvo snehu, pracovné povinnosti a iné nás posunuli na jar 2019.

Veď nech rezonuje objaviteľské napätie a nech sa ešte niekoľkokrát pokocháme nádhernou tiahlou ozvenou, silným prievanom a podzemným tokom, ktorý počuť v diaľke.

Že by sme našli to čo sme takmer 30 rokov hľadali v Červených vrchoch ? Uvidíme.

Koncom zimy sme Žabiu studňu zakryli, aby do nej čo najmenej nasával studený vzduch a  aby studňu nezaľadnilo. Doposiaľ objavené priestory /cca 40 m/ sú krásne modelované, doslova vyžraté vo vápenci. Objavenými priestormi dujú silné prievany, zatiaľ zaznamenané pri – 12 stupňov Celzia. Neuveriteľné je, že tieto prievany dosahujú alebo aj presahujú silu v jaskyniach Červených vrchov, Nová Kresanica, Zadný Úplaz a približujú sa prievanu Studnii v Kazalnicy. Aby tieto prievany dosiahli túto silu, musia podzemím stúpať hlavne vysoko /povrch len pomaly nadobúda prevýšenie/ zrejme až k úpätiu samotného Kriváňa /Jamy 1 572 m.m.m./ na styk krasu a nekrasu. Tým smerom ležia aj ďalšie aktívne a suché závrty - ponory. Ponor č. 2 /sonda č.2 , – 4m/, je vzdialený od Žabej studni asi 600 m smerom k  Tatrám a  prievany sa správajú presne ako v  Žabej studni. V tejto sonde po zime  vytvorený ľad /vzniká nasávaním v zimnom období/ upchá celú sondu a ľad vydrží aj do mája. Len pripomenieme, že Žabia studňa je ponor a podzemné priestory by mali pokračovať hlavne dole /na prvú vyvieračku so stálou výdatnosťou cca 60l/s, je to 5,1 km.

V Žabej studni sme vykopali a vytiahli do 30 m3 sedimetov žulového charakteru, použili asi 3 -3,5 m3 jedľového dreva na výdrevu, miestami dvojitá výdreva /veľká časť  dovezená z píly Hybe/ a stovky kusov spojovacieho materiálu . Okrem týchto sedimentov sme vytiahli min. 100 - 110 žiab, posledná žabka bola v hĺbke 22m.

Uskutočnili sme jednu sondážnu akciu v Hybskej jaskyni, jedná sa o ponorovú jaskyňu Bieleho Váhu/dobrá a nádejná lokalita do budúcnosti/.

Potápať v sonde podzemného toku Drnajka /podtatranská oblasť Východná/ sa pokúšali K. Kyška a  M. Vrbičan.

V Modrej jaskyni sme objavili  do 30 m nových chodieb a  počas zimných mesiacov sme pokračovali v sondážnych prácach v pekne modelovanej chodbe (už je prekopaných cez 10 m, ktorá smeruje dole dolinou, teda tam, kde by mala pokračovať celá jaskyňa a odkiaľ ide studený prievan).

Celkovo sme uskutočnili cez 80 akcií.

Niekoľko desiatok exkurzných akcií viedlo do Modrej jaskyne.

Opäť sme poznávali kras Balkánu, Bulharsko – juh a Bosna a Hercegovina –západ. Doposiaľ sme od roku 2015 (začiatok týchto poznávacích akcií) videli už asi 70 sprístupnených alebo ľahko dostupných jaskýň (Rumunsko, Bulharsko, Srbsko, Bosna a Hercegovina).

Na prieskumoch sa aktívne zúčastňovali: G. Majerníčková, J. Šmoll,  M. Piovarči, D. Teplický, J. Teplický (Fiju), D. Baláž. , M. Šušel. Pomôcť boli aj : D. Šmoll, J. Teplický, Natália, M. Vrbičan, S. a J. Szunyogovci, P. Holúbek + 2 Poliaci, Z. Balážová, M. Abel, J. Petrulak, F. Majerníčková a jaskyniari z SK Šariš.

Intenzívne práce pokračovali na výstavbe prvého speleokempu na Slovensku

„Speleokemp Malužiná“.

J.Š.

Správa za 2016

Speleoklub Červené vrchy - správa za rok 2016

Bocianska dolina - Malužiná

Začiatkom roka sme na jednom z viacerých ponorov riečky Bocianky a  Malužianky tesne nad dedinou Malužiná na pravej strane Bocianskej doliny, prenikli do novej jaskyne. Postupne sme objavili takmer 700 m chodieb s nádhernou krasovou výzdobou, s farbami modrej, zelenej, bielej, oranžovej, doplnená miestami do hneda. Jaskyňa dostala názov Modrá jaskyňa. V priebehu roka sme v okolí dediny Malužiná objavili ďalšie jaskyne. Bocianska jaskyňa, (cca 25m, leží asi 100 m nižšie od Modrej jaskyne,  prievan), Jaskyňa drevorubača (15 m) nachádza sa asi 240 m nad dedinou Malužiná a o 20 m nižšie aj miesto s prievanom, prepadnutý vchod - previs. Jaskyňu Malužinské Okno (10 m) a Meandrovú jaskyňu (8m). Asi 70 m od Malužinskej jaskyne sme zaevidovali aj prepad v zemi, tu sa v letnom období prepadol do diery ťažný kôň. Len pre zaujímavosť: vápence na ľavej strane nad Malužinskou jaskyňou a dedinou Malužiná stúpajú v dĺžke 3-4 km až na kótu 1 220 m.n.m. , čo je vertikálne viac ako 500 m masívu z veľkej časti gutensteinského vápenca a pokračujú smerom na Čierny Váh.

Pod Kriváňom – Vysoké Tatry

Súbežne sme skúmali aj pod Kriváňom vo Vysokých Tatrách. Ešte v roku 1990-91 nám Starý Rybanský v tejto oblasti ukázal suchý ponor. Roky sa tu nič podstatné nedialo a až v lete 2016 začíname s intenzívnejším prieskumom (istý prieskum tu síce prebiehal, ale len ojedinelý). Objavujeme a zisťujeme, že sa tu v rozpätí 1 km ponárajú do podzemia 4 potoky – potôčiky (na treťom potôčiku-ponore kopal v roku cca 2013 asi 1-2 dni aj M. Rybanský s L. Vlčekom). Po riečku Belianku (pramení pod Kriváňom, ktorá sa v suchšom období asi na 3 miestach celá ponára do podzemia) skúmala ešte v roku 1972-74 jaskyniarska skupina z Východnej pod vedením Dr. Koreňa. Ďalej smerom na bývalú chatu kpt. Rašu bola oblasť speleologicky neznáma. Na prvý pohľad je to územie lesov a v letnom období rajom húb, ale prieskumom sme zistili, že pod tenkou vrstvou zeme leží mohutná vápencová doska, ktorá môže stúpať až pod samotné Tatry, kde je bezpochyby prikrytá rozpadajúcim sa žulovým materiálom. Naša istota prišla, keď sme začali kopať na dvoch aktívnych ponoroch a po cca 2-3 m sme narazili na vápencové steny- jaskynné chodby. V prípade prvého ponoru sme sa dostali aj do jaskyne do hĺbky cca 10-11 m, dĺžka cca 16m, avšak voda, ktorá sa ponára, padá priamo na jaskyniara a veľmi znepríjemňuje vstup a pohyb vo dvoch vstupných priestoroch, -3 m a -4 m. Asi 6 m vedľa objavného ponoru leží ďalší už suchý závrt, ktorým by sme sa chceli vyhnúť ponárajúcej sa vode. V druhom ponore sme sa pomocou kombinovanej výdrevy (drevo-železo-betón) dostali opäť na vápencové steny jaskyne.

Vydali sme publikáciu „Zrodil sa speleoalpinizmus“ alebo aj „Od Demänovskej doliny po Balkán“.

V Malužinej sme začali  s výstavbou nového speleodomca.

Červené vrchy

Plánovanú speleopotápačskú akciu s poľskými potápačmi z Warszawy, spojenú s čerpaním sifónov v Občasnej vyvieračke v Červených vrchoch sme pre zlé podmienky (časté dažde) neuskutočnili.

Účastníci: G. a F. Majerníčkové, M. Šušel, J.a S. Szunyogovci, M. Kardošová, Ľ. Halička, P. Imrich, Fiju-Fiju a jeho partia z Hýb, P. Staník, I. Karkošiak, L. Štubňa, I. Majer, M. Sluka, D. Medla, Š. Labuda , D. Šmoll, J. Šmoll. a desiatky radiacich dedinčanov z Malužinej. Modrú jaskyňu si prišiel pozrieť aj predseda SSS Peter Holúbek, viacero  ďalších jaskyniarov a aj domácich  obyvateľov.

Zahraničie

Zorganizovali sme už tretiu akciu za účelom spoznávania sprístupnených jaskýň a krasu okolo v krajinách Balkánu - Európy. V Rumunsku sme pokračovali v strednej a južnej časti a tu sme navštívili viac ako 13 jaskýň a viacero prírodných zaujímavostí . (2014 –Slovinsko, 2015 – Rumunsko sever)

M. Sluka zorganizoval niekoľko výprav do Kosova a bol aj v Macedónsku a na Kube.

Účasť na veľmi úspešnej akcii v Macedónsku, kde partia pod vedením P. Pokrievku ml. a K. Kyšku našla ďalšiu cestu do hlbín v Slovačke jame na Karadžici /- 610m/ v tejto „top“ vysokohorskej jaskyni. K. Kyška a P. Malík sú prvými slovenskými speleopotápačmi , ktorí sa ponorili v sifóne v hĺbke cez 500 m.

Kosovo - jaskyňa Radavc: výmena sondy na meranie výšky hladiny, pokračovanie prekopu obchádzky polosifónu, lokalizovanie ďalšej fosílnej starej vyvieračky 700 m nad mestom Peje s pomocou miestnych obyvateľov. Odstránenie závalu a objav 56 m nových priestorov tesne pod povrchom s veľmi zaujímavou výzdobou a kolóniami jaskynných kobyliek. Zmapované.

Kuba: pokračovanie dokumentácie viac ako 30 km dlhého jaskynného systému v Siera San Carlos s miestnymi jaskyniarmi.

J. Šmoll

Správa za 2017

Uskutočňovali sme ďalšie prieskumy v lokalitách v okolí dediny Malužiná: Modrá jaskyňa, Občasná vyvieračka pod Malužinou, Myšia jaskyňa, sonda pod jaskyňou Drevorubača.

V letnom a jesennom období sme skúmali v lokalitách pod Kriváňom v chotároch obci Hybe, Východná a Važec.

Na ľavej strane doliny riečky Hybica sme objavili v hĺbke 6 m nový podzemný tok s názvom Drnajka (starý názov obyvateľov obce Východná – Drnci-Drnajci) . V sonde č.3 (Dr. Koreň tento ponor nazval ponor v Koniarke) sme presmerovali vodu a následne sme dosiahli hĺbku asi 9 m. Pekné erodované steny a žuliaky aj cez 100 kg. Niekoľko akcií sme venovali aj v  ponorovom závrte č.2 (skúmaný hlavne v roku 2016), tento leží asi 400-500 m ďalej od ponoru č.3 a asi 100 m nižšie od ponoru č.1 smerom k Vysokým Tatrám. Ponor sa vyznačuje prievanom a v jarnom období aj s ľadovou zátkou na dne (sonda v zime nasáva, čo znamená, že vápence sa tiahnu ešte vyššie, zrejme až pod úpätie samotného Kriváňa, pritom ide o ponor). Ešte v máji bolo na dne sondy 2-3 m³ ľadu a všade okolo už bola zelená tráva (pred ďalším výskumom sme ľad museli rozbiť a to má sonda hĺbku len 4-5 m). Sondu č.2 sme začali skúmať priamo na ponore a v hĺbke cca 4-5 m pod množstvom žulových okruhliakov sme narazili na vápencovú stenu, ktorá nám ukázala, že skúmať sondu máme nanovo o 4-5 m ďalej. Takéto ľadové situácie poznáme v Červených vrchoch, Medvedia jaskyňa, Studnia v Kazalnicy . Hoci sú to horné vchody, prievanovo sú to ale spodné vchody. Poznáme aj oveľa, oveľa väčšie ľadové zátky, napr. v Slovačke jame na Karadžici v Macedónsku , kde tomuto stavu ešte pomáhajú masy snehu padnuté z vchodu do jaskyne. Ide o aktívne nasávanie studeného vzduchu v zime do jaskyne, kde sa vo vstupných priestoroch vytvára ľadová výplň a naopak v lete vzduch o teplote cca 2-5 stupňov (teplota závisí od nadm. výšky jaskynného systému) prúdi smerom von a udržiava tento ľad pri „živote“ do neskorých jarných či letných mesiacov.

Koncom roka sme začali so skúmaním na tzv. studenom prievane v Modrej jaskyni, kde sme postúpili asi 8-9 m. V Myšej jaskyni (leží asi 70 m nižšie od Modrej jaskyne) sme objavili cca 50 m. Je to ďalšia ponorová jaskyňa potoka Bocianka na tejto strane doliny.

Silvestrovský prieskum bol v Pivničnej jaskyni so Silvestrom v Malužinej. Silvester tu, tu, tu, Malužinská jaskyňa, silvestrovská kapustnica, na námestí, Malužinský netopier.

V jeseni sme spolupracovali so Slovenskou televíziou pri výrobe reportáže o Modrej jaskyni uvedenej na STV1

Pokračovali sme v poznávaní krasu Balkánu, Bulharsko – sever a Bosna a Hercegovina –západ. Doposiaľ sme od roku 2015 (začiatok týchto poznávacích akcií) videli už cez 60 sprístupnených alebo ľahko dostupných jaskýň (Rumunsko, Bulharsko, Srbsko, Bosna a Hercegovina). Nadviazali sme aj kontakt s jaskyniarmi z Banja Luky (Bosna a Hercegovina).

Na sklonku roka pokračoval prieskum v jaskyni Radavc v Kosove pod vedením S. Votoupala, kde otcom tohto prieskumu a zameriavania  je M. Sluka.

Veľmi sme držali palce chlapcom v Slovačke jame na Karadžici v Macedónsku.

Na prieskumoch sa zúčastňovali: G. Majerníčková, F. Majerníčková, S. Szunyogová, J. Szunyog, M. Šušel + Natália, D. Teplický, J. Teplický (Fiju), M. Piovarči, K. Kýška + Barbora, P. Imrich, M. Vrbičan, J. Orfanus, D. Medla, L. Štubňa, I. Majer, Ľ. Očkaik, P. Staník a J. Šmoll.

V Palúdzke 5. 2. 2018, J.Š.