Jakupica 1992 - historické fotky

Fotky Jakupica 1992, viac na BALKÁN

Záchranná akcia

Záchranná akcia vo Wielkej Sniežnej.

V mesiaci október sa v Červených vrchoch udiala zaujímavá záchranná akcia v jaskyni Wielka Sniežna. Trojica Waršavských jaskyniarov mala za cieľ zlaniť Wielkou Litworou /1906.m.n.m./ čo je najvyššie položený vchod systému Wielka Sniežna a cez starý vchod vystúpiť na povrch. Trojica jaskyniarov jedným lanom, ktoré za sebou sťahovala, sa v hĺbke asi 300m dostala do miest, kde je spojenie samotnej Wielkej Sniežnej a jaskyne Litworowej. Veľmi úzke meandre spájajúce obe jaskyne nenašli a tak boli odkázaní na záchranu z vonku.

Na povrchu ďalšia osoba po dohodnutom čase zavolala horských záchranárov z Topru.

25 záchranárov pomocou helikoptéry opäť natiahli nové laná a po dvoch dňoch sa trojica jaskyniarov dostala na povrch.

Zdroj: K. Dudzinski a kronika Topru.

30 rokov od objavenia Liptovskej č. 1 a č. 2 alebo CEKI 2.

20 rokov od objavenia Liptovskej č. 1 a č. 2 alebo CEKI 2.

Monte Canin 1990 a 1991.

Založením speleoklubu Červené vrchy /1990/ sa začala aj naša organizačná a prieskumná činnosť v rámci klubu v zahraničí. Naším prvým cieľom bola turistika  spojená s  prieskumom Monte Caninu, tu sme boli inšpirovaný zostupom slovenských jaskyniarov pod vedením P. Hipmana do Abisso Michele Gortani /-920m/ publikovanej v  spravodaji SSS.

Leto 1990: P. Holúbek, R. Staroň, M. Halamová, B. Lovichová a J. Šmoll.

Na Bibinom aute Škoda 105 prichádzame do obce Bovec a  vystupujeme na plató Romboni , kde  začíname s prieskumom. Nemáme ani potuchy o miestnom výskume a objavených jaskyniach či priepastiach. Krasová oblasť sa nám veľmi páči a hneď nachádzame vhodné lokality a tak po dvoch či troch dňoch s istotou plánujeme na budúci rok už ozajstnú akciu.

Leto 1991: P. Holúbek, Š. Labuda , J. Vykoupil,  R. Staroň, P. Okoličányi , Ľ. Holík , M. Rybanský , B. Lovichová, N. Štrbová, J. Kleskeň, M. Kováčik, J. Lopčianski , J. Šmoll

Aviou SSS prichádzame pod Monte Canin , vystupujeme na plató Romboni a pokračujeme  prieskumom z roku 1990. Okrem iných preskúmaných lokalít /asi 30/ postupne objavujeme dve najväčšie Liptovská č.1 a Liptovská č.2, pričom v druhej partia demänovcov /konkrétne Rybanský/ v hĺbke cca 150m už pozerá do mohutnej studne. Náš úspešný prieskum zastavilo veľmi krátke , ale silné nepriaznivé počasie v podobe silného dažďa.

V posledný deň čírou náhodou stretávame skupinu talianskych jaskyniarov, ktorá prichádza na prieskum a samozrejme všetko im vyrozprávame. Veď ísť na expedíciu s týmito jaskyniarmi by bola pre nás veľká skúsenosť . / Väčšine z nás bolo 20 -25 rokov a boli len necelé 2 roky po páde komunizmu/. Teda aj výstroj v tej dobe potrebná na vystrojenie takej hlbokej jaskyne nebola pre nás až taká jednoduchá vec.

Cestou domov sa zastavujeme  v Dolomitoch   a za 12 hodín aj so zostupom preliezame 550 m pilier Dibona route  IV+ na Cima Grande - Tre Cime . /dve lezecké dvojky:  Vykoupil – Kováčik  a  Lovichová – Šmoll/

Po niekoľkých týždňoch- mesiacoch nás zastihujú dve správy - taliani zostúpili bez problémov do hĺbky -1245m /terajšia hĺbka je 1533m/ a zároveň na vedenie SSS a na adresu Červené vrchy prichádza list od predsedu Jamarského zväzu Slovenia Gregora Pintara o nelegálnom prieskume na plate Romboni – Črnelska špica. Krátke predvolanie na vedenie SSS, ktorej predsedom bol P. Mitter a odoslaný list, v ktorom sa ospravedlňujeme za nelegálny prieskum.

A tak zatiaľ najhlbší slovenský objav má český názov CEKI 2.

Šmoll Ján.

foto od  P. Holúbka.

Roman Staroň  ,,Valaška,, Canin 1990, pri prieskume sme našli aj takúto pušku.

Na výpravu ,,Canin 1991,, sme  použili  expedičné auto SSS. Štartovali sme  tlačením  a to aj na hranici.

Krasová oblasť pod Kriváňom - Hybe

Počas niekoľkých dní v priebehu mesiaca september sme v jaskyni na Belanskom prekonali 2 malé závaly a objavili asi 30 m nových chodieb. Toto takmer neznáme územie zaniká v lesoch spadajúcich z Kriváňa až po cestu medzi Hybami a Východnou.  Suchá jeseň spôsobila, že vody je menej a riečka Belanka sa na niekoľkých miestach postupne ponára do podzemia, o čom svedčia aj dva zaregistrované ponory. Je tu známych viacero ponorov ešte s čias skupiny Východná vedenej  Ing. Koreňom  zo začiatkov 70-tych rokov.

Toto krasové územie je podľa Dr. Droppu dlhé 7,8 km a široké asi 2 km, mocnosť môže dosahovať tak 100 m. Nachádza sa tu niekoľko aktívnych ponorov, cca 60 závrtov a niekoľko menších jaskýň. Jeden novoobjavený aktívny ponor leží priamo pod jaskyňou na Belansku, čo je horná časť krasovéhu územia, asi 2 km južne od Troch studničiek.

Akcií sa zúčastňovali: G. Majerníčková, K. Dudzinski, P. Holúbek, P. Vaňek a J. Šmoll

Jeden z ponorov na riečke Belanka

Vchod do jaskyne na Belanskom, leží len niekoľko metrov nad riečkou Belanka, jedná sa o starý ponor.

J. Šmoll