Macedónsko 2016

Slovačka jama 2016

http://www.cervenevrchy-speleo.sk/slovacka-jama/

mapa Slovačky jamy

Pavol Pokrievka ml.

V dňoch od 28.8. do 3.9. sme uskutočnili prieskumnú akciu do Slovačky jamy na Karadžici v Macedónsku. V nedeľu ráno vyrážame na dvoch terénnych autách smer Macedónsko. Akcie sa zúčastňujeme v zložení Karol Kýška, Martin Vrábel - Abo, Pavol Malík so synom, Marek Hluch, Peter Ivančík, Andrej Holúbek a P. Pokrievka ml. Do Skopje ku Žežovi prichádzame bez problémov okolo ôsmej večer. So Žežom porozprávame čo je nové a ideme spať aby sme mohli hneď ráno vyraziť na planinu.

V pondelok poobede staviame tradične tábor na Hornom Begove vo výške 2000 m n.m. Nestrácame čas a vyrážame ku Slovačke zistiť či je jaskyňa otvorená. O šiestej večer prichádzame spolu s Andrejom, Marekom, Peťom a Abom ku vchodu. Na prvý pohľad je jasné, že jaskyňa je otvorená, čo nás potešilo. Máme so sebou rovno 250 m lan na vystrojenie jaskyne po "šesťdesiatku". Zlaňujem dole a cestou vŕtam nové kotvenia, nakoľko je ľad zas inak vytopený a tak sa niektoré kotvy nedajú použiť. Na dvoch miestach zhadzujem veľké kusy ľadu a zostupujem dole ku zbalenému lanu nad "šesťdesiatkou". O ôsmej som von z jaskyne. Vonku je zima a tak rýchlo vyrážame späť do tábora. Nakoľko je už tma v jednom traverze cez závrt neodbočíme a nakoniec blúdime. Našťastie sa zorientujeme vďaka osvetlenej základni na Solúnskej glave. Niečo po desiatej prichádzame do tábora. Chvíľu po nás prichádza Sluka na svojom offroade rovno z Prahy.

Ráno Balíme veci a vyrážame ku jaskyni na akciu. S Andrejom zostupujeme prví. Od "šesťdesiatky" rozbaľujeme laná zbalené na štandoch a zostupujeme do dómu Peony (-400), kde čakáme na chalanov. V dóme máme s Andrejom rozlezený komín (+50). Máme v pláne pokračovať v lezení. Keďže máme chvíľu čas, idem skontrolovať komín. Po dolezení k poslednému kotveniu zapínam naplno svetlo a presvecujem tmu nad nami. Na poslednej akcii sme mali slabšie svetlá a tak sme nad sebou videli len tmu. Po presvietení priestoru, zmizla nádej na objav vyššieho horizontu. Nad nedolezenou šikminou pokračuje smerom hore mohutná šachta podobná "šesťdesiatke".

Do dómu prichádza Peťo s Marekom a Karol s Palom. Spolu pokračujeme do bivaku. Tu prebalíme veci, doplníme sily a vyrážame ku sifónu (-524). Pred tabuľkou -500 sa chalani prezliekajú a presúvame sa k polosifónu. V polosifóne je poklesnutá voda a tak chalani nepotrebujú ani fľaše. Karol prekonáva polosifón a za ním ho prechádza aj Palo. My v napätí čakáme na správy o pokračovaní. Po chvíli sa chalani vracajú s tým, že ďalej jaskyňa pokračuje, ale treba lano. Tešíme sa z pokračovania a presúvame sa naspäť ku sifónu -524. Na ponor sa pripravuje Karol, Palo mu asistuje. Karol rýchlo mizne pod hladinou, po chvíli sa vynára so zlou správou. Sifón je zanesený až po strop. Tešíme sa teda aspoň z pokračovania za polosifónom. Balíme a presúvame sa do bivaku (-420). Dohadujeme sa čo ďalej. Chalani pôjdu ráno hore a my s Andrejom zostaneme ešte ďalej.

Chalani skoro ráno opúšťajú bivak a vyrážajú hore. Nám s Andrejom sa nechce zo spacákov a tak vstávame až okolo deviatej. Namiesto pôvodného plánu liesť komín máme v pláne vyčerpať polosifón. Vyrážame teda najskôr smerom von pod "šesťdesiatku", kde Libor Štubňa nechal pred dvoma rokmi hadicu. Cesta po hadicu a späť nám nezaberie ani dve hodiny. Z bivaku rovno berieme laná a vŕtačku, pre prípad ak by sa nám podarilo už dnes vyčerpať polosifón. Po príchode na miesto zisťujeme, že hadica je krátka, a do ideálneho miesta by mala byť o 5 m dlhšia. Bližšie ku polosifónu sa však nachádza úžina smerujúca dole, kde by sa nám mohlo podariť rozbehnúť samospád. Libor nechal pri hadici aj guľový ventil. Hadicu sme na rovnom úseku chodby postupne naliali vodou, zbavili všetkých vzduchových bublín a uzavreli ventilom. Uzavretý koniec hadice sme spustili dole do úžiny aby sme dosiahli prevýšenie. Ventil sme otvorili potiahnutím šnurý uviazanej o páčku, nakoľko sa nachádzal na nedostupnom mieste. Násoska sa na prvý krát rozbehla, čo nás veľmi potešilo. Hladina v polosifóne začala klesať. Po dvoch hodinách čerpania hladina klesla ani nie o 20 cm. Nemalo význam zostávať a čakať pri polosifóne, šli sme teda do bivaku.

Na druhý deň sa vraciame k polosifónu, kde zostalo asi 20 - 30 cm vody. Bez problémov prechádzame na druhú stranu a začíname skúmať nové priestory. Zlaňujeme stupeň, ktorý zastavil Karola s Palom. Ďalej pokračuje krásny kompaktný meander, ktorého dno pokrývajú jazierka plné žltých kryštálov kalcitu. Pred nami sa objavuje koniec meandru, ktorý na prvý pohľad vyzeral ako sifón. Keď prídeme bližšie, zisťujeme, že chodba sa stáča o 90 stupňov a ďalej pokračuje. Prichádzame na ďalší stupeň za ktorým sa dostávame do siene, z ktorej smerom dole pokračujú dve chodby. Po niekoľkých metroch klesania zisťujeme, že chodby sa stretávajú a napájajú na horizontálny kanál. Tu už počujeme z rúr, smerujúcich dole, riečisko. Postupujeme kanálom smerom dopredu. Andrej odbočuje smerom hore a zisťuje, že nad nami pokračuje voľne chodba. Vracia sa späť a pokračujeme ďalej tlakovým kanálom, ktorý nás dovedie asi po 40 m na riečisko. Predpokladáme, že sme narazili na potok, ktorý sme opustili pri sifóne -524. Pokračujeme po prúde dole, z zľava sa pripája z úzkeho meandra ďalší prítok. Ideme ďalej po prúde. Dostávame sa na ďalší sútok. Zľava zo stúpajúceho meandra priteká slušný potok. Hore prúdom ani nejdeme, pokračujeme smerom dole. Zostupujeme poriadnym meandrom bez závalov. Tešíme sa s kompaktných priestorov. Kde tu navŕtame kotvenie, pre lepší pohyb po strmo klesajúcom meandri. Zastavuje nás zúženie a zasintrovanie meandra. Naliezame hore k stropu a pomedzi kvaple sa opäť dostávame na dno meandra a opäť klesáme. Zlaňujeme dole a naťahujeme krátky traverz ponad hlbokú vodu. Meander začína byť strmší a začína kaskádovite klesať dole. Zlaňujeme asi 10 m hlboký stupeň a dochádza nám lano. Odkladáme veci a ideme ďalej po pár metroch nás však zastavuje ďalší stupeň. Nezostáva nám nič iné len hľadieť do neznáma. Na hodinkách pozeráme nadmorskú výšku a vraciame sa späť. Pri polosifóne odčitávame výšku a zisťujeme, že sme klesli dole o 130 m. V bivaku začíname variť a rozhodujeme sa prespať ešte do rána. Neskôr zisťujeme, že to bolo dobré rozhodnutie, keďže vonku zúri poriadna búrka o ktorej nevieme.

Na druhý deň ráno respektíve na obed vyrážame smerom von. Andrej sa rozhodne vyniesť vonku batoh prázdnych plynových kartúš a odpadu. Ja za ním odstrojujem jaskyňu. Vonku sme za tri a pól hodiny, tu na nás už čakajú chalani. Na vystrojenie sme použili dvestovku v kuse spolu s päťdesiatkou. Takže sa dajú laná naraz vytiahnuť von. Pri ťahaní pomáha chalanom aj miestny zvedavý pastier, ktorý ťahá s nadšením ako keby bolo na konci lana uviazané zlato. Ešte sa chvíľu všetci tešíme, z pokračovania jaskyne. Zostupujeme do tábora, balíme a vyrážame na cestu do Skopje. Spoločne sa navečeriame, rozlúčime so Žežom a vyrážame na cestu domov.

Celkovo sme objavili asi 500 m chodieb s voľným pokračovaním. Hĺbka jaskyne sa rapídne nezmenila. Momentálne dosahuje -650 m. Nová vetva však na rozdiel od vetvy jaskyne za čiernym meandrom je v kompaktných horninách bez závalov. Pre zaujímavosť treba spomenúť, že na akcii sa nám roztrhli tri pedále na ručných blokantoch, vôbec tomu nechápeme.

Foto: P. Pokrievka ml. vo FOTOGALÉRIA