Objav v Malužinej

Malužiná – Bocianská dolina

Gabriela Majerníčková, Matúš Šušel a Ján Šmoll

Parádny objav, tak by sme mohli charakterizovať objav novej jaskyne v dĺžke do cca 40 m. Samotná dĺžka je však zatiaľ nezaujímavá, podstatný je charakter a pôvod jaskyne. V hornej časti dediny Malužiná na starom ponore (už veľmi dlhé obdobie neaktívne a roky zasypané zeminou kvôli ihrisku, asi 200 m od miesta, kde sa vlani konal jaskyniarsky týždeň), len niekoľko metrov od cesty sme prenikli cez cca 7 m dlhú erodovanú chodbičku (táto bola asi 15-20 rokov zasypaná deťmi, lebo im tam padala lopta) do riečnej chodby a dómiku o výške cca 3-3,5 m (dostal názov Malužinský dómik). V tomto priestore sa nachádza množstvo žulového piesku a okruhliakov s veľkosťou aj pol metra, čo znamená, že v dávnych dobách sa tu zrejme ponárala možno celá zlatonosná Bocianka. S Malužinského dómiku pokračuje viacero erodovaných chodbičiek, kde však treba kopať alebo sú neprielezné. Hlavná chodba sa zarezáva hlbšie a je zanesená spomínaným žulovým pieskom, okruhliakmi a hlinou a leží na úrovni povrchového toku. Podzemné priestory budú zrejme pokračovať aj popod samotnú dedinku Malužiná. Pravdepodobne oveľa zaujímavejšie to však bude hlbšie v jaskyni kde po 0,4 km (priamo v dedine) je malá vyvieračka známa ako teplica (+ 8,7 °C), ďalšie za dedinou po 1 km a cca 2,4 km, kde nad týmto posledným výverom leží množstvo závrtov. Pri výkopových prácach na konci v hlavnej chodbe v hĺbke 1 m nachádzame ďalšie veľké a malé okruhliaky a žulový piesok, takže len kopať.

A tak Bocianská dolina bude asi treťou dolinou (po Demänovskej a Jánskej doline) na severnej strane Nízkych Tatier, kde sa voda vo veľkom ponárala do podzemia.

Napísal J. Šmoll, Palúdzka 20.7.2015

žulové okruhliaky v Malužinskom dómiku,

lokalita objavu na konci ihriska, počas kopania sa tu zastavovalo veľa obyvateľov Malužinej

Matúš a Gabika, Matúš bol jeden z tých detí, čo pred 20 rokmi zasýpali túto dieru

foto: G. Majerníčková

Na prieskume a lyžovačke v Červených vrchoch, 20-21.3.2015

Tesne pod Temniakom /2096 mnm/ pri dobrom výduchu /cca 2030mnm/. foto: Szunyog

Pohľad do dolinky Zadného úplazu, dole Tomanovská dolina , ktorá vyúsťuje do Tichej doliny.

Ľadová priepasť v Červenych vrchoch

Foto od Sylwie Solarczyk vo FOTOGALÉRIA

Prvý kilometer nad hranicou 2000m.n.m.

Prvý kilometer podzemných priestorov s vchodmi nad hranicou 2 000 m.n.m.

Veľmi ťažko sa rodilo a aj rodí objavovanie v jaskyniach v Červených vrchoch na Slovenskej strane. Príchodom novej techniky sme postupne porozširovali úzke priestory v Novej Kresanici a zároveň sme uskutočňovali ďalšie prieskumy vo Vyšnej Kresanici a v KR 11, ale aj v ďalších lokalitách v okolí vrcholu Kresanica (2122 m.n.m.) a Temniaka (2096 m.n.m.). V lete r. 2013 sa nám podarilo domerať objavené priestory Vyšnej Kresanice a zistili sme, že dve jaskyne Nová a Vyšná Kresanica dosahujú spoločnú dĺžku cez 1 km, presne 1045 m. Nová a Vyšná Kresanica sú najväčšie vápencové jaskyne s vchodmi nad hranicou 2000 m.n.m.

V Novej Kresanici, objavenej v roku 1990 do hĺbky 110 m, až v lete 2001 sme prekonali asi 40 m zával a v ďalšom závale sme dosiahli hĺbku 183 m. Postúpili sme ešte ďalších asi 8-12 m v tomto závale , ktoré treba domerať.

Vyšná Kresanica, objavená už nebohým Dr. A. Droppom v r. 1963, dosahovala dĺžku cca 70 m a hĺbku 30 m. Novou technikou sme postupne v rôznych častiach závalov postupne objavili nové „chodby“ a jaskyňa dosiahla dĺžku 211 m. Jaskyňa sa vyznačuje silným prievanom, ktorý sa stráca v rôznych puklinách. Intenzívny prieskum v tejto jaskyni uskutočňovala aj partia okolo Z. Hochmutha. Dôkazom bol najvyššie položený bivak /2 080m.n.m./ v jaskyni na Slovensku v osemdesiatych rokoch.

Objav 1 km hlbokej jaskyne na Slovensku je možný práve v tejto oblasti .