Oprava v spravodaji a Zrodil sa speleoalpinizmus
Oprava v spravodaji a 30 rokov od Zrodu speleoalpinizmu
V najnovšom čísle Spravodaja 3/2015 je aj príspevok o nových objavoch v jaskyni Mier v Demänovskej doline (Kubičina, Herich). Je tam uvedené, že v druhej polovici osemdesiatych rokov začali J. Šmoll a Ľ. Rybanský horolezeckou technikou intenzívny prieskum komínov v Demänovskom jaskynnom systéme.
Lezecký prieskum komínov sme (P. Staroň a J. Šmoll) začali postupne v roku 1981- 1982. Na konci roku 1983 sme počas týždňovej akcie v Pustej jaskyni v Achátovom dóme organizované V. Žikešom, vyliezli komín nad Achátovým dómom +70 m. Preliezli sme Vodnú puklinu cca 120 m, ktorá sa dovtedy obchádzala cez Tesný kanál a športovo sme vyliezli aj Veľkú priepasť v Pustej a iné. P. Staroň bol jeden z najextrémnejších jaskynných lezcov na Slovensku a jeho vizitkou je napr. vylezenie s pomocou 2 skôb asi 35 m stenu pred polosifónom v jaskyni Javorinka vo Vysokých Tatrách v roku 1984 (organizoval P. Mitter), odkedy sa začala éra lezenia a objavovania do plusu v tejto jaskyni. Kvôli svojim problémom skončil s jaskyniarstvom v mladom veku. Nabudúce si to treba lepšie overiť, stačí aj opýtať sa, ináč bol to aj člen klubu Demänovská dolina.
V rozpätí rokov 1981-1988 (Staroň –Šmoll a potom Rybanský – Šmoll) sme len v Demänovskom systéme vyliezli okolo 35 komínov a komínikov, najvyšší Veľký dóm +115 m (tu sme naliezli asi 1,3 km a objavili 3,5-4 km chodieb/ dôležitá časť bola našou iniciatívou zameraná (Spravodaje 4/1984, 1/1987, 1-2/1988, 1/1989, Krásy Slovenska a pod.)). Po roku 1990 pokračovala naša (už Speleoklub Červené vrchy) lezecká aktivita v jaskyniach už aj za účasti P. Staníka, okrem jaskýň na Slovensku aj v jaskyni Velika Klisura v Kosove.
A v týchto mesiacoch je to 30 rokov čo P. Mitter sformuloval slovko speleoalpinizmus v slovenskom podaní a cca 35 rokov od nášho začiatku lezenia v jaskyniach. A hádam sa aj podarí vydať stručné „knižné“ vydanie - „Zrodil sa speleoalpinizmus“.
J.Š.
v západnej stene Veľkého dómu +115m, foto P. Mitter, január 1986 foto tu
Malužiná - čulý jaskynný ruch
Malužiná – čulý jaskynný ruch
Donedávna takmer neznáma oblasť, ideálna poloha, dobré chodby na kopanie s množstvom žuliakov a noví členovia obce Malužiná s podporou domácich obyvateľov na čele so starostom obce (M. Špánkom) vytvárajú dobré podmienky pre jaskyniarske akcie a tak počas leta a jesene sme ich uskutočnili cez 50.
Po viac ako 25 rokoch prieskumu v Červených vrchoch začíname pôsobiť v týchto ľahko dostupných oblastiach, podobných Demänovskej či Jánskej doline (vchody od auta na dohľad).
Jaskynný prieskum prebieha v lokalitách dediny Malužiná. Veľká Malužinská jaskyňa č.1 a Nová Malužinská č.3 –pri ihrisku, ležia na ľavej strane potoka Bocianka - sú to staré ponory tejto riečky. Na pravej strane, len 3 m nad hlavnou cestou, leží Malužinská jaskyňa č.2, ktorá je taktiež starý ponor riečky Bocianka a predpokladáme, že vody by mohli tiecť popod terajší povrchový tok a následne sa pripájať v podzemí na druhej strane, teda na predpokladaný podzemný systém jaskýň Malužinská č.1 a č.3.
V Novej Malužinskej č.3, sme pri výkopových prácach „vymysleli-použili“ tzv. slovenský alvek, oveľa lacnejší a hlavne jednoduchší od toho českého, v zastúpení M. Sluku. Video nabudúce
Výskum uskutočňujeme aj na spodnom ponore riečky Belianka, oblasť pod Kriváňom , kde je styčným dôstojníkom Fiu-Fiu (Jaro Teplický) a jeho bratia z dediny Hybe.
Oveľa väčšiu pohodu pri ďalších akciách predpokladáme aj za pomoci nového speleodómu - Malužiná, ktorý by mal vyrásť (už je vo výstavbe) priamo v dedine pod Malužinskou jaskyňou (č.1).
Na akciách sa zúčastňujú okrem „starých“ jaskyniarov G. a T. Majerníčkové, P. Imrich, D. Medla, J. Šmoll, Fiu-Fiu (J. Teplický)a jeho bratia, aj noví mladí z dediny Malužiná - M. Šušel a Kubko Pavelka (10 rokov), ktorý chodí zatiaľ pod dozorom otca a mnoho podporujúcich obyvateľov dediny.
foto FOTOGALÉRIA
Speleokrosne Malužiná
Speleoklub Červené vrchy /sekcia Malužiná - M. Šušel / ponúka na predaj "speleokrosne". Kvalita, dobrý materiál a nosnosť sú zárukou na vynáškach k vaším jaskyniam, sú veľmi vhodné aj pri samotnom transporte v jaskyni. Cena za 1 ks 45 €, pri odbere 2 ks a viac 38 €/ks.
Tiesňava BICAZ – Rumunsko: balkánske horolezecké ale aj speleologické oblasti
Aj keď táto časť nie je typický Balkán, ten pravý je za riekou Dunaj a Sáva, tak Rumunsko priraďujeme k balkánskym krajinám.
Medzi nádherné Rumunské oblasti patrí aj skalnatá tiesňava Bicaz, ktorá leží v severovýchodnej časti Rumunska. Bola vytvorená riekou Bicaz medzi pohoriami Ceahlau a Tarcaului a východiskom je mesto Bicaz. Tiesňava v dĺžke 8 km so skalnými stenami s výškou 200 - 300 m predstavuje jednu z najväčších a najkrajších lezeckých území Rumunska. Množstvo horolezeckých ciest pre skalných horolezcov a na planinách a v okolí sa nachádza viacero jaskýň, Pestera Sugo, Pestera Licos, Pestera Tosorog, Pestera Munticelu a iné.
Ideálne miesta pre lezenie, speleológiu či cykloturistiku.
foto vo FOTOGALÉRIA
J.Šmoll
www.sss.sk
www.topr.pl
www.james.sk
